Práve čítam úžasnú knihu od Hiraxa, Kým nás láska nerozdelí: Hľadania. Tu máte jeden úryvok z tejto knihy:
– A čo mám robiť? Či prísť za ňou a bozkávať jej nohy, že mi ukradla detstvo? – bola späť tvrdá Soňa. Po slzách už nebolo ani stopy. V rukách nekompromisne zvierala bejzbolku a čakala na obeť, ktorej by obratom vysvetlila, že nie je žiadna kvetinka s mašličkami.
– Raz ti to dôjde. Pochopíš to sama. Prídeš za ňou, podáš jej ruku a skutočne jej odpustíš. Len sa modli, aby ešte žila. Ak to nestihneš alebo k tomu duchovne nedokráčaš, počká ťa to v nasledujúcom živote.
– Rozprávaš ako misionár v Keni, ktorý rozdáva na ulici chudobným acylpirín a melie niečo o Božom kráľovstve, – povedala.
– Nevšímaj si formu, ale obsah. Ak to vykonáš a bude to myslené úprimne, sama po čase zistíš, ako ti odľahlo. Pochopíš, aké ťažké bolo bremeno, ktoré si tak hrdo vláčila a ktoré ti bralo dennodenne toľko energie.
Pre istotu dám aj odkaz na Hiraxov blog, postupne tam pribúdajú kapitoly knihy a kúpiť si ju môžete v Martinuse.
qiwi93
